Kto sa pýta, veľa sa dozvie so Stanislavom Gronom

HC Bratislava je v súčasnosti účastníkom II. hokejovej ligy. Klub sa pomaly, ale isto dostáva do povedomia hokejovej verejnosti a získava na popularite. Jasným cieľom HC Bratislava je stať sa účastníkom najvyššej súťaže. K tomu pomáhajú svojimi skúsenosťami aj známe mená. Veď predsa stále platí kto sa pýta veľa sa dozvie. My sme sa tentokrát pýtali Stanislava Grona.

     V úvode nášho rozhovoru nám  priblížil vznik spolupráce s HC Bratislava a jeho začiatky. “Prvotná komunikácia prebehla v spolupráci s pánom Antalom, ktorý mi pri nezáväznom rozhovore povedal, že je tu klub HC Bratislava, ktorý má nejaké ambície a keďže som nechcel ukončiť kariéru zo dňa na deň a hokej ma stále baví, považoval som to za dobrú cestu. Následne ma kontaktoval  Andrej Roman a chlapcom som chcel trošku pomôcť, tak sme sa dohodli a nastúpil som do tohto mužstva.”

Stana sme podrobne vyspovedali, zaujímalo nás, ako si v novom pôsobisku zvykol a aké ciele má novo vznikajúci klub. “Musím povedať, že sa tu cítim veľmi dobre, nakoľko sme veľmi dobrá partia a teším sa aj na tréningy, aj na zápasy. (smiech). Ako mužstvo máme iba jeden cieľ, vyhrať druhú ligu, čomu všetko podriaďujeme a tento cieľ stále máme.”

Počas rozhovoru sme sa dozvedeli aj o Stanovom pôsobení v talianskej CortineTaliani sú predsa skôr futbalový národ,  na akej úrovni je hokej ? “V Taliansku som sa cítil veľmi dobre, boli sme rovnako perfektná partia. Čo sa týka hokeja, hokej je v Taliansku určite na nižšej úrovni ako na Slovensku, ale určite sa mi tam nehralo ľahko, nakoľko v každom mužstve bolo osem – deväť Kanaďanov, ako aj českých a švédskych hráčov, teda muselo sa tvrdo makať.”

Svetobežník Gron pôsobil nielen v kluboch v zahraničí, ale aj na Slovensku.  Kde ste sa cítil najlepšie a prečo? “V slovenských kluboch dá sa povedať  mi bolo všade dobre, veľmi rád spomínam na svoje pôsobenie v Žiline, kde som tak trošku neočakávane získal prvý slovenský titul, ale asi najlepšie roky som prežil počas môjho pôsobenia v Košiciach, veď sme vyhrali tri tituly!! Samozrejme,  počas šiestich rokov nebolo všetko vždy ideálne, ale po hokejovej a osobnostnej stránke to bolo moje najlepšie obdobie. Prvé, čo sa my vybaví počas pôsobenia v Košiciach,  je jednoznačne výborný tréner Čada, ktorého tréningy sú veľmi dobre prepracované a štýl, ktorý vyznáva, obľubujem aj ja. Na hráčov vytvára veľa tlaku, vďaka čomu nie je jednoduché pod ním hrať(smiech). Keď sa s tým hráči vedia vyrovnať, je to v poriadku.”

Hokej má nie len fanúšikov, ale aj faninky, čo čitateľom poodhalil ? “V mojom veku už nemám čo odhaľovať…..Som ženatý chlap s dvomi deťmi,  starší syn má 11 rokov, mladšieho práve učíme chodiť, má len 10 mesiacov. Som  otec rodiny,  ktorý momentálne začal pracovať a žije normálny život. V Hamuliakove trénujem deti, ročníky 2004 až 2007. Trénujem tu aj svojho staršieho syna, som na neho prísny, ale zase nie som fanatický a netlačím ho do vecí, ktoré nechce.  Je to zaujímavá práca, deti hokejom žijú a myslím si, že je to na správnej ceste. Túto prácu je však veľmi ťažko skĺbiť so zápasmi v druhej  lige, nakoľko v sobotu a nedeľu s deťmi cestujeme po zápasoch. Veľakrát sa stane, že ak treba tiež niekam cestovať, nemám čas prísť na svoj zápas.”

 Pre aktívnych hokejistov je typická prezývka. Je Stano Gron výnimka? “Ťažko povedať, nemám nejakú špecifickú prezývku, spoluhráči ma volali Stanley, čo je skratka môjho krstného mena.”

V rozhovore sme sa pristavili pri hodnotení II. ligy. Ako ju vníma šikovný ľavák na poste centra? “Plusom je jednoznačne to, že hráči nie sú až pod takým tlakom a môžu si zahrať s chuťou. K hokeju patria aj prehry, ale ak sa aj prehrá, neberieme to tragicky a ide sa ďalej. Mínusom je to, že hráči nedostávajú peniaze. Napriek tomu sa hokej v tejto lige dá hrať s radosťou.”

Zaujímalo nás, či Stano sleduje aj pôsobenie našich hokejistov v zahraničí. “Keď sa mám priznať, nesledujem to nejako extrémne, napíšem si s hráčom Michalom s ktorým som spolu hral v Anglicku a ktorého sledujem aj na internete. Občas si pozriem KHL, ale švédsku a fínsku ligu nesledujem vôbec.”

     Odohrali ste zatiaľ šesť zápasov s bilanciou fantastických 10+8 bodov. Zmenili ste niečo vo vlastnej príprave? Kto v tíme je vaša spriaznená duša? :  “Vynikajúcu partiu sme vytvorili s mojimi spoluhráčmi Marekom Horským a Jozefom Haringom, ktorí mi to vedia perfektne prihrať, ale mám veľa šikovných  spoluhráčov. Jediné, čo som počas letnej prípravy zmenil je to, že som prestal toľko trénovať (smiech..). Musím povedať, že v zápase proti Dubnici som sa cítil rovnako, ako keď som aktívne hrával. Nebodoval som a situácie som si prehrával v hlave, ako a čo som mohol urobiť inak. Na konci ma mrzela hlavne strata bodov. Teraz máme veľa zranených hráčov, ale pevne verím, že opäť začneme vyhrávať.”

Čo nám Stano Gron ešte predvedie zo svojho hokejového majstrovstva? “To sa dozviete, keď prídete povzbudiť hráčov v ich ďalších zápasoch.”

Autor: Matej Čalfa